Maďarské strany kandidujú do EP bez programov

Tohtoročné eurovoľby sa v Maďarsku konajú len krátko po parlamentných, a strany im doteraz venovali len veľmi malú pozornosť. Až takú malú, že takmer žiadna z nich nezverejnila program. Ponúkame teda prehľad kandidátov a tém, ktoré sa javili ako dôležité v ich doterajšom pôsobení v politike.

Foto: CreativeCommons/ Zsolt Halasi


V Maďarsku, podobne ako vo väčšine členských štátov EÚ, majú voľby do EP pre politikov iba sekundárny význam. Skutočnosť, že sa konajú len šesť týždňov po parlamentných voľbách, im na atraktívnosti nepridáva. Väčšina strán zverejnila svoje kandidátske listiny až po domácom volebnom súboji, ktorý sa odohral 6. apríla, a pre voľby do EP nepripravila žiadne samostatné programy. V kampani volieb do EP budú pravdepodobne hlavnými otázkami budúcnosť Únie, úloha Maďarska v nej, a tiež téma ornej pôdy v Maďarsku. Volebné výsledky zrejme potvrdia výsledky parlamentných volieb z apríla, je však možné, že poradie úspešných sa zmení. Jobbik má totiž šancu predstihnúť socialistov, ktorí teraz kandidujú samostatne, kým v parlamentných voľbách kandidovali v koalícii s liberálnymi stranami.

 

Účasť maďarských voličov v predošlých voľbách do EP nedosiahla historický priemer 65 – 73 % volebnej účasti vo voľbách do Národného zhromaždenia. V roku 2009 sa volieb do EP zúčastnilo 36,31 % voličov, kým v roku  2004 to bolo 38,50 %. Tieto výsledky boli nižšie ako priemer EÚ (2004: 45,47 %; 2009: 43 %), avšak v porovnaní s ostatnými visegrádskymi krajinami sú stále výnimočné, pretože v Českej republike (2004: 28,3 %; 2009: 28,2 %), Poľsku (2004: 20,87 %; 2009: 24,53 %) i na Slovensku (2004: 16,97 %; 2009: 19,64 %) bola volebná účasť výrazne nižšia. Počet subjektov, ktoré sa v Maďarsku pokúsili zaregistrovať s cieľom zvolenia do EP, bol šestnásť v roku 2004 a v roku 2009 dvadsaťdeväť. V oboch prípadoch však svoje kandidátske listiny dostalo na hlasovacie lístky iba osem z nich. Tento rok je situácia podobná.

Rozdelenie mandátov v doterajších voľbách do EP:

  2004 2009
Fidesz-KDNP – spoločná kandidátka strán Fidesz – Maďarská občianska aliancia (Fidesz ‒ Magyar Polgári Szövetség) a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Kereszténydemokrata Néppárt, KDNP). 12* 14
MSZP – Maďarská socialistická strana (Magyar Szocialista Párt, MSZP) 9 4
SZDSZ 2
MDF – Maďarské demokratické fórum (Magyar Demokrata Fórum, MDF) 1 1
Jobbik – Hnutie pravej voľby pre Maďarsko (Jobbik Magyarországért Mozgalom, Jobbik) 3

* Fidesz kandidoval s nezávislou kandidátskou listinou podporovanou KDNP.

Socialisti s novými tvárami, avšak bez programu

Kandidátsku listinu socialistov tvoria z veľkej časti nováčikovia, čo dokresľuje i fakt, že zo štyroch europoslancov, ktorí zastupovali stranu v EP v období 2009 – 2014, sa na kandidátke nachádza iba jedna z nich, europoslankyňa Zita Gurmai, a to na piatom mieste. Strana pre voľby do EP neschválila samostatný program, ale jej volebný program v tohtoročných parlamentných voľbách obsahoval dve strany venované zahraničnej politike, zahŕňajúce i jej predstavy o EÚ. Socialisti v tomto dokumente potvrdzujú svoj pozitívny postoj k euroatlantickému partnerstvu, ako i podporu ďalšej integrácie EÚ a vstupu Maďarska do eurozóny (Pravda, bezpečnosť, prosperita – ponuka MSZP pre Maďarsko, str. 41 – 42). Vo viacerých sekciách dokumentu tiež prízvukujú nutnosť efektívneho čerpania eurofondov.

Fidesz so zahraničnými Maďarmi, taktiež bez programu

Na kandidátskej listine strany s najväčším počtom europoslancov (14) vo volebnom cykle 2009 – 2014 sa tiež nachádza mnoho nových mien. Hneď prvým je Ildikó Gáll Pelczné, podpredsedníčka Fideszu. Okolo kandidátky strany sa začali šíriť rôzne chýry; napríklad určité média informovali o tom, že jedným z kandidátov bude bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Táto správa bola neskôr dementovaná, zato sa však potvrdila informácia, že kandidovať bude pastor reformovanej cirkvi v Transylvánii László Tőkés. Tőkés sa stal europoslancom po vstupe Rumunska do EÚ v roku 2007, najprv ako nezávislý delegát, neskôr ako zástupca Demokratickej aliancie Maďarov v Rumunsku (Romániai Magyar Demokrata Szövetség, RMDSZ). Dnes je trojkou na spoločnej kandidátskej listine Fideszu a KDNP ako nominant kresťanských demokratov. Keďže volebná koalícia Fideszu a KDNP má záujem poskytnúť zastúpenie maďarským komunitám žijúcim v zahraničí, na jej kandidátke figurujú i Maďari z Ukrajiny, Vojvodiny a Slovenska.

Strana zatiaľ nezverejnila svoj program pre tohtoročné voľby do EP. Preto sme sa vo svojich analýzach zamerali na jej volebný program z roku 2009, ktorý sa skladá z jednotlivých sektorových politík. Zistili sme, že v niektorých oblastiach je tento program v zásadnom rozpore so súčasnými vládnymi aktivitami Fideszu. Jedným z takýchto zaujímavých protikladov je postoj strany k prijatiu eura. V dávnejších dobách považovala strana za dôležité prijať európsku menu čo najskôr (Áno, Maďarsko dokáže viac, str. 168 – 175), kým dnes by to radšej oddialila. Jedným z dôkazov tohto úmyslu je nová ústava prijatá v roku 2012, kde je ako štátna mena uvedený forint – takéto ustanovenie sa v predchádzajúcej Ústave Maďarskej republiky nenachádza.

V programe z roku 2009 strana prehlasuje, že jednou z najdôležitejších priorít je podpora rodinných fariem. Po nástupe k moci sa však strana dostala do viacerých konfliktov s malými poľnohospodármi, ktorým nebol predĺžený prenájom pôdy, kde hospodárili desiatky rokov. Jedna z najostrejších kritík sa na vládnu poľnohospodársku politiku zniesla zo strany bývalého člena parlamentnej frakcie Fideszu Józsefa Ángyána, vtedajšieho námestníka pre rozvoj vidieka. Ten tento fenomén zhrnul v 340-stranovej správe (5. správa o pôde), v ktorej poukázal na anomálie štátnych tendrov na prenájom pôdy a ich škodlivé dopady na malých farmárov.

V zahraničnopolitickej oblasti sa v poslednej dobe kladie dôraz na vzťahy Maďarska s Ruskom. Program Fideszu v predošlých voľbách do EP obsahoval prísne podmienky pre dobré vzťahy s Ruskom. Vo svojej zahraničnopolitickej stratégii nazvanej „Východné otváranie“ však vláda pevne zviazala Maďarsko s Ruskom vo viacerých ekonomických oblastiach, vrátane projektu rozšírenia jadrovej elektrárne v Paksi.

 

Pôda – hlavná téma pre protieurópsky Jobbik

Jobbik, predstavujúci sadu radikálnych nacionalistických hodnôt, sa na maďarskej politickej scéne etabloval na základe volebného úspechu v parlamentných voľbách v roku 2010. Strana je považovaná za jedinú protieurópsku silu v Maďarsku. V súlade so svojím nepriateľským postojom voči prehlbovaniu integrácie EÚ by strana rada iniciovala referendum o maďarskom členstve v EÚ (Pomenujeme to a vyriešime to – program Jobbiku v parlamentných voľbách, str. 80). Tvrdí, že od schválenia Lisabonskej zmluvy sa Únia posunula smerom k vytvoreniu nadnárodného štátu, čo má ďaleko ku konceptu „Európy národov“, ktorý táto radikálna strana uprednostňuje.

Ďalšou zásadnou témou v kampani je pre Jobbik vlastníctvo pôdy, pretože veľkú časť jej voličskej základne tvoria obyvatelia maďarského vidieka, ktorých sa táto téma bytostne týka. Jobbik trvá na tom, že je nutné zabrániť predaju pôdy cudzincom (Pomenujeme to a vyriešime to – program Jobbiku v parlamentných voľbách, str. 26).

I keď diskriminácia je obvykle výrazným prvkom rétoriky Jobbiku, v súčasnej kampani sa strana snaží podobným náznakom vyhnúť. Tento obrat je pravdepodobne dôsledkom jej nedávnej snahy vytvoriť si imidž, ktorý by mohol ponúknuť alternatívu pre umiernených voličov pravice sklamaných politikou Fideszu. Vo voľbách 25. mája bude kandidátsku listinu strany viesť populárna europoslankyňa Krisztina Morvai, nasledovaná Zoltánom Balczóom, v uplynulom období podpredsedom maďarského parlamentu, Gáborom Staudtom a Lászlóm Siposom. Ďalším zaujímavým nominantom je Jacek Piotr Misztal z Poľska, zastupujúci radikálne Národné hnutie (Ruch narodowy), ktorý sa umiestnil na 16. mieste kandidátky. Ádám Mirkóczki, hovorca Jobbiku, zasa na oplátku kandiduje za poľské Národné hnutie.

Pôda tiež prioritou zelených        

Pre environmentalistickú stranu Politika môže byť iná (LMP), ktorá sa do maďarského parlamentu dostala prvýkrát v roku 2010, boli voľby do EP o rok skôr prelomové. Strana získala 2,8 % hlasov, čím predstihla liberálov, ktorí dlhodobo pôsobili v parlamente i vo vládnych pozíciách, dnes sa však už z maďarskej politickej mapy vytratili. Vedúcim kandidátom strany v tohtoročných voľbách do EP je politológ zo Stredoeurópskej univerzity (Central European University, CEU) v Budapešti. Tamása Meszericsa, zvoleného na 27. straníckom zjazde, nasleduje biologička Katalin Csiba a ekonóm László Heltai. Na základe predvolebných odhadov môže strana realisticky získať jedno, maximálne však dve kreslá v EP.

LMP je vzácnou výnimkou, ktorá pre voľby do EP zostavila samostatný volebný program. Špeciálny dôraz v ňom kladú na tematiku pôdy. Strana by preferovala, ak by orná pôda bola vyňatá z princípu štyroch slobôd voľného pohybu v rámci EÚ, aby jej – v porovnaní s európskym priemerom – nízke ceny neviedli k výkupu cudzincami namiesto miestnych komunít, ktoré strana považuje za lepších vlastníkov ako nadnárodných oligarchov (Súhrnný program LMP 2014, str. 38 – 39). Strana kritizuje súčasnú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ – verí, že zabraňuje udržateľnému rozvoju, pretože podporuje tradičné štruktúry masovej výroby. LMP by namiesto toho kládla väčší dôraz na starostlivosť o krajinu, aby tak podporila udržanie biodiverzity (Súhrnný program LMP 2014, str. 44).

Nadbytočná ponuka liberálnych strán

Jedným z nových účastníkov volieb je aliancia Spolu – Dialóg pre Maďarsko (Együtt – PM), kde je ústrednou postavou bývalý premiér Gordon Bajnai, ktorý stál na čele socialistickej vlády v rokoch 2009 – 2010. Aliancia oznámila svoju kandidátku do volieb do EP pomerne neskoro, 17. apríla. Vedúcim kandidátom je Gordon Bainai, i keď sa pôvodne vyjadril, že po kresle europoslanca sám netúži. Nasleduje ho Benedek Jávor, bývalý poslanec za zelených a kandidát ma primátora Budapešti. Trojkou je Zsuzsanna Szelényi, manželka Bajnaiho dlhodobého obchodného partnera. Péter Balázs, prvý maďarský eurokomisár v roku 2004 nakrátko zodpovedný za regionálne záležitosti, je takisto na zozname kandidátov. Keďže aliancia Együtt – PM zatiaľ nezverejnila svoj program pre voľby do EP, analyzovali sme ich aktuálny program z posledných parlamentných volieb. V ňom sa zameriava na základné vzťahy medzi občanmi a inštitúciami Únie. Hodlá posilniť Chartu základných práv a Európsku občiansku iniciatívu, aby sa tak sprehľadnilo fungovanie inštitúcií a naplňovali sa „spoločné európske hodnoty“. Na základe prieskumov môže aliancia získať maximálne jedno kreslo v EP.

Ďalším potenciálne významným hráčom je iný socialistický expremiér (2004 – 2009), Ferenc Gyurcsány. Vedie kandidátku Demokratickej koalície (Demokratikus Koalíció), ktorá sa pôvodne odčlenila od socialistov, ale dnes sa sama považuje za liberálnu stranu. Podobne ako Gordon Bainai chce Gyurcsány budovať svoju politickú kariéru v Maďarsku, a preto si v prípade volebného úspechu neželá zasadnúť v Bruseli. Jeho nasledovníkom na kandidátskej listine je Csaba Molnár, ktorý pôsobil ako minister na viacerých postoch vo vládach Gyurcsánya i Bainaiho. Koalícia s najväčšou pravdepodobnosťou získa maximálne jedno kreslo.

Demokratická koalícia nezverejnila samostatný program pre voľby do EP, a preto sme sa zamerali na program schválený straníckym zjazdom v roku 2013. Na základe tohto dokumentu je zjavné, že strana podporuje koncept „Spojených štátov európskych“ a verí, že súhlas maďarských občanov je predpokladom na jeho realizáciu.

Bývalému Demokratickému fóru, ktoré dnes vystupuje pod novým názvom (Jólét és Szabadság Demokrata Közösség, JESZ), sa nepodarilo zozbierať dostatočný počet podpisov, aby sa mohlo uchádzať o priazeň s vlastnou kandidátkou. Jeho europoslanec z obdobia 2009 – 2014 Lajos Bokros založil vlastnú stranu Hnutie za moderné Maďarsko (Modern Magyarország Mozgalom, MOMA), tej sa však takisto nepodarilo zhromaždiť dosť podpisov.

Tiež kandidujú

Doposiaľ neznámy subjekt s názvom Domovina nie je na predaj v zbieraní podpisov pre registráciu vo voľbách do EP uspel. Hlavnými bodmi jeho kandidatúry sú otázka úverov poskytnutých v cudzej mene a znovuobnovenie takzvanej historickej Ústavy svätej koruny. Subjekt by chcel zhodnotiť obdobie, ktoré uplynulo medzi vstupom Maďarska do EÚ a súčasnosťou, a následne uskutočniť referendum o tom, či má krajina ostať členom Únie. Lídrom jeho kandidátky je Árpád Kásler.

Mária Seres, kandidátka na čele rovnomennej Aliancie Márie Seres (SMS), bola tiež vedúcou osobou v iniciatíve za referendum o uhrádzaní poslaneckých nákladov. Oficiálna webová stránka aliancie neuvádza samostatný program pre májové voľby. A keďže volebný program aliancie sa v parlamentných voľbách zameriaval na domáce témy, nemáme prílišnú predstavu o jej postojoch voči EÚ.

Europoslanci sa znova uchádzajú o priazeň

V predchádzajúcom volebnom období (2009 – 2014) zastupovalo Maďarsko v EP 26 poslancov, i keď krajina disponovala iba 22 kreslami. Dvaja z nich (Pál Schmidt a János Áder) sa stali prezidentmi štátu a Enikő Győri dostal pozíciu vo vláde, kým Zoltán Balczó sa rozhodol pokračovať na pozícii poslanca v maďarskom Národnom zhromaždení. Počet europoslancov, ktorí sa rozhodli opätovne kandidovať, je tento rok najvyšší. Časť z nich – Erik Bánki, Béla Glattfelder, Ágnes Hankiss, Lívia Járóka (v rokoch 2006 a 2013 víťazka ceny Europoslanec roka v kategórii Spravodlivosť a základné práva), Csaba Őry a László Surján – je však na nezvoliteľných pozíciách. Víťazi si v máji rozdelia 21 kresiel, ale títo nominanti sa nachádzajú na nižších pozíciách svojich kandidátskych listín.

Vedúcou kandidátkou koalície Fidesz-KDNP je Ildikó Gáll Pelczné, ktorá sa ako členka Hospodárskeho a monetárneho výboru a náhradníčka vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov v minulom volebnom období zaoberala predovšetkým ekonomickými otázkami. Európsku úniu kritizovala kvôli rozsiahlej byrokraciizlým praktikám krízového riadenia. Vo väčšine otázok hlasovala v súlade s postojom svojej strany. Počas uplynulého volebného obdobia verejne vystúpila v 398 prípadoch a predložila tri správy z pozície spravodajkyne a štyri ako tieňová spravodajkyňa.

József Szájer, autor mnohých vedeckých publikácií, pôsobil v uplynulom období ako člen Výboru pre ústavné veci a ako predseda prípravného výboru sa podieľal i na príprave novej maďarskej ústavy schválenej v roku 2012. O záležitostiach ústavného a intrainštitucionálneho charakteru  v EP vždy hlasoval v súlade s Európskou ľudovou stranou (EĽS). V tomto duchu odmietol i Tavaresovu správu o politickej situácii v Maďarsku, proti ktorej hlasovali všetci členovia jeho strany s výnimkou Lívie Járóka, ktorá nebola prítomná na hlasovaní. Szájer v uplynulom parlamentnom období vystúpil na plenárnych zasadaniach EP 213-krát a ako spravodajca predložil sedem správ.

László Tőkés, ktorý sa stal europoslancom ako kandidát Rumunska za RMDSZ, sa v minulom volebnom období angažoval ako člen predstavenstva EĽS. Ako duchovný predstaviteľ reformovanej cirkvi bol členom Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Podvýboru pre ľudské práva. Na plenárnych zasadaniach EP vystúpil 26-krát a ako spravodajca podal jedno stanovisko. Vo svojich prejavoch sa venoval najmä otázkam národnostných menšín, čo vzhľadom na jeho vlastnú skúsenosť príslušníka etnickej menšiny v Rumunsku neprekvapí. V týchto otázkach hlasoval v súlade s pozíciou svojej parlamentnej skupiny.

Tamás Deutsch, ktorý sa v nedávnej minulosti preslávil predovšetkým svojimi nekompromisne formulovanými príspevkami na Twitteri, pôsobil v uplynulom parlamentnom období ako podpredseda Výboru pre kontrolu rozpočtu, a zároveň i člen Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a Výboru pre regionálny rozvoj či náhradník v Delegácii pri Parlamentnom zhromaždení EURONEST, Delegácii pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Ukrajina a Výboroch pre zamestnanosť a sociálne veci či petície. V priebehu svojho parlamentárneho pôsobenia vystúpil na plenárnych zasadaniach EP271-krát, prevažne na témy súvisiace s otázkami zamestnanosti, ekonomiky a sociálnych vecí. Predložil tiež päť správ z pozície spravodajcu a 13 správ ako tieňový spravodajca. Čo sa týka hlasovania, bol jedným z najmenej aktívnych europoslancov; zúčastnil sa iba 69,40 % hlasovaní, čím sa zaradil na 683. miesto.

András Gyürk sa zaoberá predovšetkým oblasťami priemyslu a energetiky. V EP predložil správu o akčnom pláne pre budúcnosť oceliarskeho priemyslu v EÚ, ktorý bol veľkou väčšinou schválený. Gyürk v minulosti opakovane hovoril o nutnosti zníženia energetickej závislosti Maďarska na Rusku ako o dôležitom cieli v súlade s európskymi zámermi, ale na druhej strane podporuje projekt rozšírenia jadrovej elektrárne v Paksi, realizovaný v spolupráci s Ruskom a s ruským financovaním. Na plenárnych zasadaniach EP vystúpil 111-krát a ako spravodajca i tieňový spravodajca predložil po jednej správe. Zúčastnil sa iba 69,98 % hlasovaní, čo je pomerne nízke číslo.

Kinga Gál, ktorá sa narodila v Transylvánii, pôsobila ako podpredsedníčka Výboru pre občianske slobody, vnútorné záležitosti a spravodlivosť, a zaoberala sa tak najmä otázkami týkajúcimi sa národnostných menšín. V tomto ohľade niekoľkokrát kritizovala EÚ za to, že podľa nej ponecháva riešenie problémov menšín na uvážení jednotlivých členských štátov. Postavila sa tiež za ochranu maďarskej menšiny na Ukrajine, keď ukrajinský parlament po prevrate obmedzil niektoré práva menšín. Spoločne so slovenskou europoslankyňou maďarskej národnosti Edit Bauer napísala list európskej komisárke pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Reding kvôli prípadu Hedvigy Malinovej. V uplynulom období v EP verejne vystúpila v 144 prípadoch a predložila 5 správ z pozície spravodajkyne i v úlohe tieňovej spravodajkyne.

György Schöpflin sa v období 2009 – 2014 angažoval ako člen Výboru pre zahraničné záležitosti a ako podpredseda Ústavného výboru a Výboru pre bezpečnosť a obranu. V médiách bol najčastejšie zmieňovaný kvôli svojmu názoru súvisiacemu s Tavaresovou správou, že EÚ by najradšej umiestnila Maďarsko do opatrovníckej starostlivosti. Často citované bolo i jeho vyjadrenie, že inštitút referenda by mal byť využívaný iba v súvislosti s morálnymi otázkami, inak by boli inštitucionálne procesy posunuté smerom k populizmu, kým inštitút Európskej občianskej iniciatívy na celoúniovej úrovni posunul politický inštitucionálny systém k vyššej občianskej účasti. Schöpflin bol členom predstavenstva parlamentnej skupiny EĽS a v jej mene zodpovedá za iniciatívu EP AGORA.

Kandidátska listina extrémne pravicového Jobbiku obsahuje mená troch nominantov, ktorí v uplynulom období pôsobili ako europoslanci: Zoltán Balczó, Béla Kovács a Krisztina Morvai. Krisztina Morvai je rovnako ako v roku 2009 vedúcou kandidátky tejto radikálnej nacionalistickej strany. Béla Kovács je europoslancom od roku 2010, keď nahradil Zoltána Balczóa, ktorý vtedy získal poslanecké kreslo v maďarskom Národnom zhromaždení. Strana Jobbik sa v mnohých ohľadoch stavia proti „európskym trendom“. Najnovším takým príkladom je jej proruský postoj v prípade rusko-ukrajinského konfliktu, čo demonštrovala odmietnutím rezolúcie EP a označením krymského referenda, uskutočneného za podozrivých okolností, za legitímne.

Kristztina Morvai, vedúca kandidátka Jobbiku, sa zaoberá predovšetkým otázkami občianskych práv. Je napríklad náhradníčkou vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť či Výbore pre občianske slobody, vnútorné záležitosti a spravodlivosť. Jej názory sú radikálne i v iných oblastiach. Pri viacerých príležitostiach sa vyjadrila, že Maďarsko sa musí brániť medzinárodnému kapitálu, hlasovala však proti návrhu, ktorý by obmedzil daňové úniky nadnárodných korporácií prostredníctvom prísnejšej regulácie. Na plenárnych zasadaniach EP vystúpila 215-krát a ako tieňová spravodajkyňa predložila jednu správu.

Béla Kovács by tiež bol rád znovuzvolený pod krídlom Jobbiku. Kovács je vo svojej strane predsedom Výboru pre zahraničné záležitosti a touto problematikou sa zaoberá i v EP, najmä vo vzťahu ku krajinám bývalého Sovietskeho zväzu, pretože je členom Delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko a EÚ – Uzbekistan, pre vzťahy s Tadžikistanom, Turkménskom a Mongolskom, a takisto náhradníkom v Delegácii pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko. Vo viacerých prípadoch vyjadril priateľské názory voči Rusku; ako medzinárodný pozorovateľ referenda na Kryme ho opísal ako slobodné, férové a uskutočnené v súlade s medzinárodnými normami. Na plenárnych zasadaniach EP vystúpil 161-krát a predložil tri správy z pozície spravodajcu a dve ako tieňový spravodajca. V decembri minulého roka bol Béla Kovács zvolený za predsedu Aliancie európskych národných hnutí, čo je organizácia združujúca extrémne pravicové strany.

Ako sme sa zmienili vyššie, Zoltán Balczó strávil v EP iba jeden rok, počas ktorého vystúpil na plenárnych zasadaniach 35-krát. I keď sa jeho strana snaží zbaviť sa diskriminačnej nálepky, Balczó sa pripojil k ostatným členom svojej strany a hlasoval proti návrhu uznesenia na Druhom európskom samite o rómskej otázke, ktorý zamietli iba europoslanci extrémnej pravice.

Jedinou europoslankyňou usilujúcou sa o obhájenie kresla za Maďarskú socialistickú stranu, je Zita Gurmai. V uplynulom parlamentnom období pôsobila ako podpredsedníčka Výboru pre ústavné veci, členka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Moldavsko, Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ, Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení EURONEST a ako náhradníčka vo Výbore pre dopravu a cestovný ruch. EP na základe jej iniciatívy schválil uznesenie o zjednodušení procedúry Európskej občianskej iniciatívy. V uplynulých piatich rokoch vystúpila Gurmai na plenárnych zasadaniach EP 120-krát, väčšinou na témy týkajúce sa ženských práv a východoázijského regiónu. V týchto otázkach obvykle hlasovala v súlade s postojom svojej parlamentnej skupiny. Ako spravodajkyňa predložila štyri správy a ako tieňová spravodajkyňa jednu správu a osem stanovísk.

Prieskumy očakávaných výsledkov

Na základe odhadov z apríla tohto roku a prieskumov verejnej mienky je pravdepodobné, že najvyšší počet kresiel v EP získa koalícia Fidesz-KDNP. Na základe výsledkov parlamentných volieb zo 6. apríla agentúra PollWatch2014 odhaduje, že vládnuca strana Fidesz získa v koalícii s KDNP desať kresiel, opozičná aliancia socialistov a liberálov päť, Jobbik takisto päť a zelená strana LMP jedno. Slabinou tohto odhadu je fakt, že aliancia socialistov s liberálmi sa od parlamentných volieb rozpadla, a keďže jej členovia vo voľbách do EP súperia so samostatnými kandidátskymi listinami, ich voliči sa pravdepodobne rozdelia, čo môže významne ovplyvniť počet získaných mandátov. Spoločnosť Political Capital na základe aktuálnejšieho prieskumu odhaduje, že Fidesz-KDNP získa 11 mandátov, Jobbik päť, socialisti štyri a LMP jeden.

András Bakó

András Bakó

is a researcher at idemagog.hu.